Je 21. storočie.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Je 21. storočie. Svet je reálny a materialistický. Magický môže byť akurát tak pohľad našich rozmaznaných mačiek, či psov. Magické je už len oko televíznych obrazoviek, ku ktorým sa po náročnom pracovnom dni večer posadíme.
Magické môže byť naše očakávanie, keď si zavoláme veštici, aby sme cez jej magické karty dobehli osud a dozvedeli sa čosi viac o tej našej magickej budúcnosti. Mladí sa najradšej ponoria do mágie virtuálnej reality počítačových hier. Ale vždy to tak nebolo. V predchádzajúcich storočiach bývala magická minulosť, ktorá využívala magické rastliny a magické zvieratá. Okrem byliniek i mnohé zvieratá sú opradené legendami. Ochrannú funkciu mali plniť tým, že boli vyšité, alebo vtkané na textile, ktorý sa bežne používal.
Jašterička chránila pred hadmi.
Žaba - niektoré domácnosti chránila, v iných sa jej desili.
Ryba - bola symbolom zdravia, plodnosti a počatia detí.
Had - bol ochranca domu, ale i sexuálny motív. Zobrazovaný je často ako jednoduchá, či dvojitá vlnovka na tkaných a vyšívaných odevoch.
Kôň – čiže personifikácia múdrosti, sily a vytrvalosti.
Býk – je to symbol energie plodenia.
Baran – obetné zviera.
Jeleň – ochranca pred rusalkami a lesnými škriatkami.
Pavúk – šťastie zo stáleho pekného počasia, lebo len vtedy tkal siete.
Mačka - najviac si vytrpeli mačky, najmä čierne. Predstavovali symbol bosoriek. Do jej tela sa mohla preniesť myseľ bosorky a bežne si nepovšimnutá chodiť kdekoľvek, hlavne po stajniach a gazdovstve ľudí, ktorým chcela škodiť.
Bocian a vrana - je večný symbol nosenia detí.
Väčšinu zvierat si ľudia vážili a spojovali s liečiteľstvom, mágiou a výrobou ochranných amuletov, či obranných talizmanov. Najčastejší bol zajac a jeho zajačia labka. Verili, že sa do nej preniesla duša zomretého. V ľudovom čarovaní sa využívali aj čierne kohúty a ich krv, čierne sliepky a ich vajcia.
Keď zvieratá liečili - lieky zo zvierat
V minulosti sa venovala pozornosť hlavne rastlinným a živočíšnym liečebným prostriedkom. V stredovekých liekopisoch nadobudli prevahu. Išlo o substancie, dokazujúce obľubu vtedajších lekárov a lekárnikov vo veciach odpudivých a príšerných, ako bol napríklad prášok z lebky zavraždeného človeka, ropuchy, salamandrov alebo popol z krta či netopiera. Ešte v 17. storočí museli byť v dobrých nemeckých lekárňach: olej zo škorpióna, pijavice, mravce, užovky, škorpióny, žaby, raky, lebka samovraha, vrabčí a zajačí mozog, pečeň a črevá z vlkov, pľúca z líšky, kančie zuby, slonia koža, žabie srdce a ľudské sadlo.
Za najstarší prostriedok, ktorému sa prisudzoval terapeutický a magický účinok, bola krv niektorých zvierat, považovaná za sídlo životnej sily. Už grécky polyhistor Aristoteles považoval krv za dušu človeka. Galén sa domnieval, že v nej sídli duša. Verilo sa, že ľudská krv umožňuje veštiť budúcnosť, rozumieť reči zvierat, účinkovať na osud zvierat, chrániť človeka pred nákazou a robí ho v boji nepremožiteľným. U starých Germánov, sídliacich na našom území, bola ľudská krv univerzálnym prostriedkom proti všetkým chorobám. Známy bol posilňujúci rituálny nápoj z krvi volov zmiešaný s vínom a medom.
Na slnku odstáta voda s množstvom vylúhovaných čiernych mravcov predstavovala v minulosti jediný liek, ktorý sa pri masírovaní vtieral do reumatizmom postihnutých kĺbov a skutočne i pomáhal. Tradičné liečiteľstvo stálo už v dávnej minulosti pri zrode skúsenosti prevzatej modernou farmaceutickou a medicínskou vedou. Podobným spôsobom boli pri terapii vďaka obsahu jedov zúžitkované i včely, zmije, ako aj pijavice. Niekedy sa i tá najpodivnejšia terapia ukázala byť účinná. Často fungoval placebo efekt. Nuž nečudujte sa. Keď človeka niečo bolí, vyskúša všetko, i mágiu a magické prostriedky.
