Depresia - 1. časť

Táto choroba zažíva v dnešných hektických časoch boom, čo vôbec nie je dobré. Jej najväčšou zákernosťou je to, že si ju často nepripúšťame
O depresii sa toho už popísalo veľmi veľa. Prečo? Táto choroba zažíva v dnešných hektických časoch boom, čo vôbec nie je dobre. Jej najväčšou zákernosťou je to, že si ju často nepripúšťame, že ňou trpíme, až kým nie sme veľmi hlboko a na druhej strane, ani okolie pacienta často dlho nechce pripustiť, že depresia je choroba a vy ňou trpíte.

Popôrodná depresia: žena, ktorá ňou trpí, trpí pocitom, že svoje dieťa nemá rada že ho nechce, že ho nenávidí. Po úspešnej liečbe sú tieto ženy zhrozené, ako si to vôbec mohli myslieť. Niektoré z nich sa dokonca dostanú do štádia, že chcú svoje vlastné dieťa zabiť. Depresia dokáže veľmi skresliť pohľad na život.

Čo to je, depresia?

Nie je to civilizačná choroba dnešných čias, ako sa mnohí domnievajú. Už Hippokrates ju označil za duševnú poruchu. Najčastejším prejavom depresie je smútok. Toto obdobie si mnohí nevedia vysvetliť. Často sa za tým hľadajú rôzne príčiny, prečo je človek smutný. Málokedy si uvedomíme, že je to vlastne duševná porucha. Takto si mnohí rozbijú rodinu, mysliac si, že ich už partner alebo deti nechcú, odídu zo zamestnania, pretože majú pocit, že ich i tak prepustia. Nehľadajú chybu v sebe. Na depresiu sú náchylnejší citlivejší ľudia a väčší predpoklad je, ak sa už vyskytla v rodine. Depresia nie je zlá nálada alebo rozmar a ak sa nelieči, máva následky. Často určite aj vy počujete kolegov alebo známych, „daj mi pokoj, mám depku“. Toto je samozrejme nadnesené, ale v podstate tým hovoríte, že nemáte náladu a ani neviete prečo. Toto samozrejme nie je depresia, ale je to vlastne podobný stav, z ktorého sa samozrejme dostanete, stačí vypočuť pár vtipov, vypiť kávu a tak. So skutočnou depresiou to nie je také jednoduché a čo je horšie, depresia sa opakuje, takže ju môžete počas života dostať aj viackrát.

Čo nie je depresia?

Ako sme už vraveli, tie naše „depky“ nie sú skutočné depresie. Depresia ako diagnóza označuje z psychologického hľadiska poruchu. Ale tie naše tzv. „modré pondelky“, ktoré má občas každý z nás a nemusí to byť práve pondelok, to je vlastne to, že naša energia je na nízkej úrovni a ťažko sa koncentrujeme. Je to normálne ,trochu nepríjemné, a pominie to samo od seba.

Spúšťače

Depresia môže prísť aj bez zjavnej príčiny. Niekedy je problém posúdiť, kedy to už je depresia, s ktorou treba niečo robiť. Ak sa niekomu stane vážna životná udalosť, napríklad mu zomrie niekto blízky, je pochopiteľné, že má obdobie smútku a pocit, že veci strácajú zmysel, a trpí. V takých prípadoch by po nejakom období malo nastať zlepšenie, teda pacient sa dostane na svoju predošlú úroveň fungovania a prežívania. Môže sa stať, že dotyčný nie je ani po mesiacoch na predchádzajúcej úrovni a stále je bez nálady a má problém radovať sa aj z drobných radostí života. Vtedy sa do seba stiahne. Vtedy je už jasné, že sa depresia prirodzenými mechanizmami nepotlačila, ale že dokonca prešla do poruchy. Často príde depresia bez vonkajšieho podnetu, pretože je pomerne jednoznačné, že súvisí s narušenými chemickými pochodmi v mozgu. Primeraná hladina serotonínu v mozgu je dôležitým (ale nie jediným) faktorom v liečbe depresie. Mnohé antidepresíva upravujú hladinu serotonínu a ďalších látok v mozgu, čím dochádza k zlepšeniu pacientovho fungovania. Depresiu však môže zhoršiť alebo dokonca zapríčiniť aj nedostatok kyseliny listovej v krvi.

Zaujímavosti

- Depresia má súvislosť s výskytom iných telesných ochorení, napríklad srdcovo-cievnych.
- U žien sa depresie prejavujú častejšie ako u mužov.
- Na depresie trpeli portugalský spisovateľ Fernando Pessoa, americký heres Harrison Ford, francúzsky spisovateľ Émile Zola, britský politik Winston Churchill, americký spisovateľ Ernest Hemingway či nemecký matematik Ludwig Boltzmann.
- Pracovníci s vysokým nasadením trpia na depresívnu poruchu päťkrát častejšie ako tí, ktorí majú nižšie pracovné zaťaženie.