Agresívne dieťa

Deti sú drzé, voči učiteľom nemajú rešpekt a postrádajú ho aj voči rodičom, ktorí sú často sklamaní zo svojho dieťaťa a nevedia, ako mu pomôcť. Poradíme vám...
Keď sledujeme správy zaráža poniektorých z nás neustále sa znižujúca hranica veku agresorov jednotlivých trestných činov. Nestáva sa to len v zahraničí, ale aj u nás. Deti sú drzé, voči učiteľom nemajú rešpekt a postrádajú ho aj voči rodičom, ktorí sú často sklamaní zo svojho dieťaťa a nevedia, ako mu pomôcť. Pritom občas za správanie svojho potomka sú zodpovední aj oni a to v nemalej miere. Problematické správanie sa neskôr ťažko odstraňuje.

Agresivitou označujeme zámerné konanie, ktorého motívom je spôsobiť niekomu alebo niečomu ujmu, bolesť alebo krivdu. Pri vzniku agresívneho správania majú dôležitú funkciu predošlé skúsenosti a sociálne učenie. U detí vyvoláva agresívne správanie hlavne frustrácia, prekážka k nejakému cieľu. Dieťa sa dožaduje splnenia svojej potreby, čo sprevádza nekontrolovaným emocionálnym výbuchom.


Ak už sme rodičom agresívneho dieťaťa, prvým krokom k jeho zmene je rozvoj empatie. Treba s dieťaťom diskutovať o emóciách a učiť ho porozumieť tomu, ako sa ľudia cítia, keď sa im v živote nedarí. TV a knihy sú využívané v tomto smere. Ukazujú jednotlivé emócie priradené k jednotlivým situáciám. Zaobchádzanie s empatiou a rešpektom je dôležitým predpokladom na správne zaobchádzanie s interpersonálnymi vzťahmi. Ideálnou príležitosťou k nácviku zaobchádzania s agresiou je doba, keď máte aj s partnerom argumenty pri diskusii v rozdielnych názoroch na určitú situáciu. Dieťa sa učí princípy dobrého načúvania, ozrejmuje si potrebu času na vychladnutie horúcich hláv a času dôležitého na spracovanie argumentov protivníka a následné riešenie problému.

Sebakontrola

Ďalším bodom je sebakontrola. Ak vy alebo váš partner často strácate kontrolu nad svojimi emóciami, dávate priamy príklad negatívneho správania svojmu dieťaťu. Ak je to naopak, dieťa sa nápodobou učí sebakontrole.

Dieťa potrebuje poznať rozdiel medzi dobrým a zlým. V médiách, knihách a počítačových hrách je veľa agresívneho správania a ak má vaše dieťa problém s ovládaním a spracovaním agresie, mali by ste kontrolovať alebo eliminovať programy a dostupný materiál s agresívnymi modelmi vášmu potomkovi. Diskutovať s ním o výbere jednotlivých programov a kníh.

Dôležité je, aby dieťa cítilo zo svojho okolia lásku, rešpekt k svojím potrebám a pozornosť. Ak sa dieťa cíti osamelo, nemilované a nechcené, vybíja si svoje negatívne emócie na iných deťoch alebo veciach, správa sa nekontrolovane. U potomka vznikajú poruchy sebahodnotenia, pretože je vychovávané v chladnej odmietavej atmosfére. Pocity menejcennosti si následne kompenzuje agresívnym správaním voči iným, ale aj voči rodičom, ktorých za nedostatok lásky a pozornosti trestá. Zároveň sa tým pozornosti dožaduje, aj keď si uvedomuje, že nebude príjemná.


Potreba stanovených a dodržiavaných pravidiel je tiež predpokladom k rozvoju zodpovednej osobnosti. Od útleho veku by mali byť stanovené limity, napr. kedy je čas hrania sa a kedy si treba písať úlohy. Upratovanie po sebe by malo byť samozrejmosťou. A tresty pri neplnení povinností a nedodržiavaní pravidiel by mali byť presne definované a dodržiavané. Dieťa musí presne vedieť za čo trest dostáva, treba mu ho objasniť a diskutovať o správnosti jeho konania. Trest by mal byť priamo úmerný priestupku. Mala by sa dodržiavať zásada, pri ktorej sa trestá zakazovaním koníčkov, pozerania TV alebo hrania PC, či znížením vreckového. Nemali by sa obmedzovať kontakty s kamarátmi a čas trávený v prírode. Poprípade dať trest, pri ktorom mu dočasne pribudne povinnosť v domácnosti okrem tých, ktoré už má.

Tvrdé telesné tresty tiež vyvolávajú agresivitu, nie sú ideálnym riešením, okrem toho ich naše zákony zakazujú. Deti by pri ťažkých telesných trestoch mohli začať trestať svojich slabších spolužiakov obdobným spôsobom.

Týmito zásadami sa formuje empatická a zodpovedná osobnosť, ktorá dokáže rozoznať správnosť svojho konania a podľa toho sa správať.