V súčasnosti sa často hovorí o liečivých účinkoch stromov. Tie síce poznali už naši predkovia, no časom sa na ne akosi pozabudlo.
Zdroj obrázku: Dreamstime.com/databanka
V súčasnosti sa často hovorí o liečivých účinkoch stromov. Tie síce poznali už naši predkovia, no časom sa na ne akosi pozabudlo. Chvalabohu, nie natrvalo, staré poznatky ožívajú a pribúdajú k ním ďalšie. Nech žijú zázračné liečivé stromy. Tu je jeden z nich. Čajovník, u nás známejší pod názvom Tea tree (v preklade čajový strom), je jedným zo stromov, u ktorých sa liečivé účinky skutočne potvrdili. Pozrime sa na neho bližšie.
“Domovinou čajovníka je Austrália. Prvýkrát bol objavený aboriginskími kmeňmi, ktoré pridávali šťavu z lístočkov čajovníka do masiek na tvár.
„
Údajne bol tento strom pomenovaný kapitánom Cookom, ktorý sa tadiaľto plavil počas svojich expedícií. S čajovníkom sa zoznámil bližšie a dokázal ho aj prakticky využiť – svojim „spoluplaviteľom“ z čajových lístkov pripravoval lahodný osviežujúci nápoj. Jeho spoločník, botanik Sir Joseph Banks si kvôli liečivým účinkom vzal na štúdium vzorky týchto lístkov.
Okolo roku 1920 začal austrálsky chemik Dr.Penfold klinický výskum na pacientoch a zdokumentoval prínosy pre zdravie, spojené s olejom
Tea Tree.
Hoci v Austrálii rastie vyše 300 druhov čajovníkových stromov, nie všetky majú liečivé účinky. Najviac sa preukázali u jedného druhu s názvom
Melaleuca altenifolia. Aj z tohto dôvodu je tento druh čajovníka najznámejší aj u nás a produkty z neho sa na našom trhu často predávajú.
Už v dávnych dobách tento druh čajovníka využívali domorodí obyvatelia na liečenie mnohých chorôb a neduhov. Navyše tento strom považovali za posvätný a často ho uctievali pri obradoch. Liečivé účinky čajovníka potvrdila aj oficiálna medicína a v súčasnosti vám produkty z neho odporučia mnohí lekári.
Čajovníkový strom rastie na severnom pobreží Nového Južného Walesu. Ich výskyt je tu taký hojný, že ich možno považovať za burinu, aj keď nie v pravom zmysle slova. Len tieto stromy totiž obsahujú liečivú silicu využívanú aj na medicínske účely. Silica sa upravuje destilovaním, po ktorom je bezfarebná alebo žltkastá. Domorodí obyvatelia, ktorí žili v harmónii s prírodou si tieto stromy hlboko vážili. Listy zbierali a používali na ošetrovanie rán a všetkých kožných infekcií. Na postihnuté miesto prikladali vrstvu pomletých listov, ktorá sa zakrývala horúcim bahnom.
Ďalší boom čajovníka nastal počas vojen, kedy boli vojenské tábory a poľné nemocnice zásobované tea tree listami, silicami a olejmi, ktoré sa používali na ošetrovanie ranených.
V súčasnosti sa odrezky z čajovníka, z ktorých sa získavajú listy, spracúvajú tak, ako to bolo v dávnych dobách – zberači odrezávajú mladé výhonky mačetami. Stromy tak vôbec netrpia, naopak, týmto spôsobom sa podnieti ich ďalší rast. Dobrý zberač vraj nazbiera za deň až 1 tonu listov. Z nich sa potom destiláciou získava silica.
Listy čajovníka obsahujú dve základné účinné liečivé látky – cineol a terpinen 4-ol. Silica nie je jedovatá a dobre sa znáša. Liečivý čajovníkový olej obsahuje najmenej 48 organických zlúčenín, ktoré majú preukázané liečivé účinky. Olej je účinný nielen pri kožných ochoreniach, ale aj pri zápaloch, infekciách. Zubní lekári ho odporúčajú ako doplnok pri ústnej hygiene, najmä po chirurgických zákrokoch v ústnej dutine, pri opakujúcich sa zápaloch ďasien, aftách a infekciách. Tlmí bolesť a zápal, pôsobí antisepticky a je vhodný aj pre deti, napríklad pri bolestivom prerezávaní prvých zúbkov. Zriedený z vodou sa používa ako kloktadlo pri bolestiach hrdla. Výskumy v USA preukázali, že silica z čajovníka je účinná aj pri liečbe zápalov močového ústrojenstva. V lete sa vám zíde ako repelent, v zime zasa na suchú a popraskanú kožu.
Využitie je teda mnohostranné. Majte ho preto po ruke, nech ste kdekoľvek.
