Nielen v ľudskom tele, ale aj vo všetkých živých organizmoch, je vo vode rozpustené veľké množstvo najrôznejších látok,
Zdroj obrázku: SXC/free
Nielen v ľudskom tele, ale aj vo všetkých živých organizmoch, je vo vode rozpustené veľké množstvo najrôznejších látok, ktoré len v tejto podobe môžu prechádzať rozličnými chemickými premenami, na ktorých závisí život a všetky životné deje, teda aj športová činnosť. Okrem toho voda uľahčuje udržiavanie stálej telesnej teploty. Vyparovaním vody sa telo ochladzuje a tak sa zbavuje nadbytočného tepla. To je opäť pri pohybovej aktivite dôležité, pretože pri svalovej aktivite vzniká v organizme veľké množstvo tepla.
Ďalej je voda v krvnom a miazgovom riečisku akýmsi dopravným prostriedkom, ktorý zaisťuje rovnomerné rozdeľovanie rôznych látok a ich prísun do buniek, likvidovanie nepotrebných látok z buniek a ich odvádzanie do vylučovacieho ústrojenstva. Môžeme teda vidieť, že voda má pre človeka prvoradý význam, o čom svedčí aj fakt, že hladovať môžeme aj niekoľko mesiacov, ale nepiť iba niekoľko týždňov. Už po cca 7 dňoch nepodávania žiadnych nápojov môže nastať smrť!!!
Ľudský organizmus sa skladá približne z 30% pevných látok a zo 70% vody. Pritom necelé dve tretiny vody je vo vnútri buniek a zbytok je mimo buniek (krv, miazga, tkanivový mok). Práve táto mimobunková voda je vysoko závislá na výžive, hlavne na pití tekutín a tiež na prísunu niektorých nerastných látok. Môže sa napríklad stať, že aj pri podvýžive živočíšne telo zväčšuje svoj objem tým, že dochádza k poruche rovnováhy nerastných látok a to potom vedie k zadržiavaniu tekutiny a k tzv. opuchom z hladu. Tieto opuchy má na svedomí značné zväčšenie obsahu mimobunkovej vody.
V nasledujúcich riadkoch si povieme niečo o výmene vody v ľudskom tele a jej potrebe pre organizmus.
Normálna výmena vody v ľudskom organizme prebieha tak, že denne človek spotrebuje približne 3 l vody a také isté množstvo vylúči. To znamená, že prísun a výdaj sú v rovnováhe. Treba si však uvedomiť, že vodu získava naše telo nielen prostredníctvom tekutín, ale tiež z tzv. tuhých potravín, ktoré okrem živín obsahujú aj dosť značné množstvo vody a ďalej pri premene niektorých živín v organizme, predovšetkým tukov. Za normálnych okolností prijímame denne v nápojoch cca 1500 ml vody, v potrave 1000 ml a pri premene rôznych látok cca 300 ml a vydávame močom cca 1500, kožou 600 ml, dýchaním 550 ml a stolicou 150 ml. to znamená, že príjem aj výdaj sú vo vzájomnom pomere 2800 ml : 2800 ml, teda zaokrúhlene 3 l : 3 l. Pritom polovicu z denného potrebného množstva vody by sme mali prijímať v nápojoch.
Pri väčšom objeme pohybovej činnosti sa však výdaj a tým taktiež potreba vody stúpa. Zvýšenie potreby závisí hlavne na kvalite výkonu, na jeho dĺžke, na trénovanosti a na teplote okolitého vzduchu. Pokiaľ si teda chceme 2x do týždňa 30-60 minút pre zdravie zabehať do terénu alebo zaplávať do bazénu či zacvičiť do telocvične, nemusíme si lámať hlavu s doplňovaním vodných strát. Pokiaľ však trénujeme intenzívne, skoro každý deň, viac než hodinu, potom je treba pitiu a pitnému režimu venovať značnú pozornosť. A to hlavne v tom prípade , pokiaľ s intenzívnym tréningom začíname lebo keď zvyšujeme dávky a intenzitu športovej činnosti, jednoducho keď naša trénovanosť nie je najlepšia. Pokusmi na dobrovoľníkoch bolo zistené, že dlhodobý intenzívny výkon u netrénovaných môže mať za následok stratu 15-20 g chloridov (hlavne kuchynskej soli) a stratu až 3 l vody za 1 hodinu.
Iné pozorovania dokázali, že pri intenzívnej pohybovej činnosti trénovaného športovca je strata 1 l vody za 1 hodinu úplne bežná. Okrem toho bolo zistené, že v horúcej oblasti aj pri relatívnom pokoji vypotí človek cca 0,5 l potu za jednu hodinu. Toto všetko svedčí o veľkom význame príjmu vody (samozrejme s príslušnými minerálnymi látkami, hlavne kuchynskej soli) u športovcov, ktorí trénujú často, pravidelne, intenzívne a dlhšie časové úseky. V takomto prípade je potrebný prísun vody do organizmu už v priebehu rôznych intenzívnych výkonov so zvýšeným potením.
