Beh v žiadnom prípade, nepozostáva, ako si to mnohí myslia, z monotónneho pohybu, ktorý sa opakuje zo dňa na deň na jednej a tej istej trati a ktorý svojou...
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Beh v žiadnom prípade, nepozostáva, ako si to mnohí myslia, z monotónneho pohybu, ktorý sa opakuje zo dňa na deň na jednej a tej istej trati a ktorý svojou jednotvárnosťou otupuje. Samozrejme, že dojmov – najmä zrakových – býva menej ako pri ľahkej nedeľnej prechádzke na lyžiach. Existuje však neobmedzené množstvo variantov prekonávania jednej a tej istej trate, čo vylučuje fádnosť.
Cieľ tréningu spočíva vo vypracovaní návyku postupného zvyšovania zaťaženia počas tréningových jednotiek a efektívneho využívania síl tak, aby organizmus nebol vyčerpaný ani ku koncu behu. Plánovitosť takéhoto druhu vedie postupne k zvýšeniu trénovanosti bežca.
Len čo bežcovi nerobí problémy ľahký beh 20 – 25 minút, môže zaradiť prekonávanie neveľkých stúpaní a klesaní. Jednako však beh musí zostať ľahký a uvoľnený. Toto sa vzťahuje zvlášť na prekonávanie stúpaní, kde je nutné začínať beh minimálnou rýchlosťou a tempo zvyšovať postupne. Beh do kopca zaraďujeme, samozrejme, vždy až po rozcvičení.
S každou novou trasou sa oboznamujeme veľmi opatrne, pretože v nerovnom teréne môže ľahko dôjsť k zraneniu. Klzké trate s prudkými zákrutami a spádmi neodporúčame, pretože možnosť zranenia je tu veľmi veľká. Trasu môžeme pokladať za osvojenú iba vtedy, keď sa bežec mnohokrát presvedčil, že si dokáže správne rozdeliť sily, že môže udržovať zvolené tempo až do konca vzdialenosti a nepociťuje pritom veľkú únavu.
Ak sme si osvojili viac tratí, máme väčšie možnosti pre spestrenie tréningových jednotiek. Bežec si môže časom vybrať trať podľa momentálneho stavu a počasia.
Konečne po mesiacoch pravidelného tréningu a dosiahnutí určitej trénovanosti dostavuje sa pri behu pocit hlbokého uspokojenia a radosti. Bežec pociťuje, že je schopný bežať toľko, koľko potrebuje a pritom ľahko prekonávať únavu. Takéto pocity nedovolia už zanechať behanie.
Od tohto okamihu systematický tréning začína zaujímať v živote bežca dôležité miesto, pretože pocity, ktoré prežil na trati, sú také silné a bezprostredné, natoľko prekonávajú všetky jeho predstavy, že sa objavuje trvalý športový záujem.
V priebehu 2 – 3 rokov vypracuje si bežec vlastný program tréningov, ktorý pozostáva zo striedania úsekov v ľahkom tempe s dlhotrvajúcimi behmi. Pri voľbe tempa behu nemajú vplyv na bežca žiadne dôvody okrem vlastných pocitov.
Pamätajte, že podľa miery zvyšovania trénovanosti vzniká nebezpečenstvo preťaženia ako dôsledok zoslabenia kontroly na trati alebo nadmernej sebadôvery bežca.
Aj keď sa nebezpečenstvo zranení znižuje, vyhýbame sa veľmi rýchlemu zdolávaniu napríklad stúpaní, klesaní a jarkov, najmä za chladného počasia, keď je svalstvo nôh nedostatočne rozohriate.
Po ďalšom roku – dvoch môžeme pre spestrenie tréningov občas zvýšiť požiadavky do tej miery na akú nemohol bežec skôr ani len pomyslieť, ako napríklad beh v ľahkom tempe 20 km. Aby po takom behu nezostali nepríjemné psychologické následky, absolvujeme ho po známej trati, najlepšie v lese a za suchého počasia.
Bežecké tréningy v zime majú svoje osobitosti, ale netreba nijak zveličovať náročnosť takýchto behov. Človek so zdravým hrdlom môže za bezvetria dýchať ústami prakticky bez nebezpečenstva do teploty -15 až -17 °C. Pri nižšej teplote alebo za vetra treba vdychovať nosom.
