6. princíp vynúteného tréningu
Zdroj obrázku: TS Server.sk
6. princíp vynúteného tréningu –
Väčšina kulturistov, ktorí nezískajú maximum úžitku z tréningového úsilia, sú si sami na príčine lebo sa nedokážu dostatočne prinútiť. Určitá zábrana, ktorá by sa mohla nazvať aj strachom alebo nechuťou vydať zo seba maximálne úsilie je najväčší kameň úrazu. Tento stav je obvykle ospravedlňovaný výhovorkou a obavou z natiahnutia alebo iného poškodenia svalov. Je to podvedomá zábrana, ktorá má snáď korene ešte v mladosti, keď sa v nich vytvoril reflex, že pri veľkej námahe boli varovaní pred natiahnutím svalov, pruhom, poškodením srdca a pod.
Samotné svaly sa však môžu zraniť skôr volením nesprávneho postupu a to:
a. nadmerným zaťažením nerozcvičeného svalu,
b. zlým zvládnutím techniky cviku, čo môže viesť k vzniku abnormálneho tlaku na sval,
c. nedostatočným alebo porušeným psychickým sústredením sa, ktoré zaisťuje a kontroluje pohyb pri cviku.
Ako už bolo vysvetlené v princípe sústredenia stupeň svalového úsilia závisí na miere vynaloženej sily nervového impulzu. Ak je nervový impulz slabý, stupeň svalového úsilia bude slabý v to istom pomere. A ak je duševné sústredenie oslabované strachom zo zranenia, svalová sila bude veľmi zmenšená. Je preto potrebné oslobodiť sa a zbaviť sa od takýchto deštruktívnych duševných prekážok a vynaložiť plné duševné úsilie a odhodlanie na vynaloženie plnej svalovej sily.
Zákony svalového rozvoja hovoria, že svalová veľkosť a sila sa zväčšujú zodpovedajúco použitím dynamickej svalovej sily proti hmotnému odporu, t.j. použitému bremenu. Z toho vyplýva, že pre najlepšie výsledky treba vynaložiť maximum možnej fyzickej sily, ktorá zase je úmerná energii duševného úsilia a odhodlania. Výsledky vedy a výskumu v oblasti svalov priniesli poznatok, že svalová sila dnešného človeka je iba malým zlomkom sily, ktorej je schopný. Ak sa človek stáva viac vedomým svojej svalovej anatómie a schopnejším riadiť svoje duševné sily, jeho sila dosiahne podivuhodný rozsah.
Princíp vynúteného tréningu je jeden z najprogresívnejších princípov, lebo vyžaduje vynakladať maximálne úsilie na hranici možností, bez ohľadov na zábrany a obavy zo zranenia. Vynútený tréning samozrejme volá po veľkom množstve energie, stavebných látok a po dostatku odpočinku a spánku pre zotavenie organizmu.
Je potrebné vyvarovať sa stratám energie, duševným depresiám a strachu z prepätia. Psychológovia poznajú týchto tienistých nepriateľov človeka, ktorých si vytvára sám. Ale tak ako sú tieto zábrany človekom vytvorené, môžu byť tiež prekonávané uplatňovaním pevnej vôle a rozhodnosti. Treba prinútiť svaly poslúchať požiadavky duševných síl zbavených zábran, pretože žiadny ciel nie je tak vysoko, aby sa nedal dosiahnuť.
Na záver pridávame jednu poznámku k svalovej fyziológii. Čím sa sval viac kontrahuje, o to väčšie zmeny prebehnú v jeho štruktúre a o to viac sa sval zväčší.
7. princíp kvalitného (intenzívneho) tréningu –
Princíp kvalitného tréningu predpisuje tak malé prestávky medzi sériami, ako je to len možné. Tým sa urýchľuje celá práca. Organizmus je nútený pracovať ťažšie a menej odpočívať. Využíva sa v maximálnej miere princíp prekrvenia, udržujúc svaly preplnené krvou počas celého tréningu. Intenzívnejšia práca núti vnútorné orgány k zvýšenej činnosti a tým sa organizmus stáva trénovanejší, čo má vplyv aj na metabolické procesy.
