V súčasnej pohybovej a športovej praxi sa na regeneráciu síl využívajú viaceré druhy vodných procedúr...
Zdroj obrázku: TS Server.sk
V súčasnej pohybovej a športovej praxi sa na regeneráciu síl využívajú viaceré druhy vodných procedúr – od spŕch cez streky a kúpele až po subakválnu masáž. Využíva sa predovšetkým pôsobenie rozličnej teploty vody, jej mechanické prúdenie, hydrostatický tlak i vztlak, ale aj ďalšie účinky, najmä napríklad prísadové.
Ak ide o tepelnú charakteristiku vody, studená je vtedy, ak má menej ako 16 stupňov, chladná 16 až 24 stupňov, vlažná 25 až 33 stupňov, neutrálna (alebo indiferentná) 34 až 36 stupňov, teplá 37 až 39 stupňov, horúca nad 40 stupňov.
Účinky vodných procedúr môžu byť buď tonizačné, alebo relaxačné až sedatívne (upokojujúce). Záleží na tom, aká sa pri nich uplatňuje teplota, aká je miera expozície, sila prúdenia alebo opakovanie i rozsah striedania tlaku či teploty vody. Aj rovnaké druhy vodných procedúr môžu mať – vzhľadom na uvádzané okolnosti – rozdielne účinky. Túto skutočnosť treba mať na pamäti nielen pri určovaní, ale aj pri uskutočňovaní procedúr.
Vo všeobecnosti platí, že teplé procedúry s miernym prúdením bývajú upokojujúce – relaxačné až sedatívne. Chladné procedúry, ako aj tepelne menlivé, prípadne so striedavým tlakom, bývajú zase dráždivé. Dráždivými sú však i horúce procedúry. Je potrebné ešte spomenúť, že teplé kúpele okrem uvoľnenia svalov zvyšujú aj prekrvenie, čím uľahčia a urýchlia odstraňovanie únavných látok spôsobom metabolickým.
Sprchy – patria k najjednoduchším a najrozšírenejším regeneračným vodným procedúram. Podľa teploty vody potom môžeme jednotlivé sprchy deliť na upokojujúce, relaxačné, alebo dráždivé, tonizačné.
Streky – oproti sprchám majú silnejší prúd. Podľa tvaru koncových násadcov môžeme hovoriť o strekoch dažďových, bodcových, ihlových a vejárových. Najvýraznejší tonizačný účinok majú streky so striedaním teplej a studenej vody – tzv. škótske streky. Okrem pôsobenia na zotavenie sa streky osvedčujú aj ako kondičný prvok, a to vo všetkých tréningových obdobiach, i keď miera využívania nebýva rovnaká a závisí od rozličných okolností. Škótske streky blahodárne pôsobia aj pri odstraňovaní duševnej únavy a v situáciách, keď športovci trpia nespavosťou. V takom prípade dochádza k účinnému preladeniu a tonizácii vegetatívneho nervového systému a k celkovej tonizácii. Škótske streky zvyšujú aj otužilosť športovcov. Je teda dosť dôvodov na využívanie strekov v režime športovcov a pri regenerácii psychofyzických síl. Nezaraďujeme ich však do včasných fáz regenerácie síl po nadmerných výkonoch.
Kúpele – môžu byť čiastkové (polokúpeľ, sedací kúpeľ, vírivý, šliapací kúpeľ, končatinový kúpeľ, vírivý kúpeľ na dolné alebo horné končatiny) alebo celkové (vaňa, bazén). Pri kúpeľoch sa uplatňuje jednak špecifický hydrostatický tlak vody a vztlak, jednak účinok rozličnej teploty vody, jej prúdenie, či prípadné pôsobenie prísad.
Podľa teploty vody môžeme hovoriť o hypotermickom (10 až 33 stupňov a trvá 5 minút), izotermickom (34 až 36 stupňov a čas trvania 20-30 minút) a hypertermickom kúpeli (od 37 stupňov po tolerančný stupeň).
Pôsobenie kúpeľov môže byť tonizačné a dráždivé (krátke, chladné, prípadne striedavé kúpele), alebo pôsobenie upokojujúce (izotermický kúpeľ). Ďalej relaxačné až sedatívne pôsobenie (teplé kúpele 37 až 39 stupňové), prípadne regeneračné a rehabilitačné. Najintenzívnejší sedatívny účinok má teplý kúpeľ (37-38 stupňov), ktorý trvá 15-20 minút. Upokojujúci účinok majú aj vlažné a mierne teplé kúpele (26-36 stupňov). Horúce kúpele (40-42 stupňov) sú zase dráždivé. Pri výraznejšom fyzickom vyčerpaní, nie sú vhodné.
V hypertermickom kúpeli vzniká prehriatie kože a pri výstupe z kúpeľa vyššia teplota tela istý čas pretrváva. Preto je po ňom vhodný 20-30 minútový oddych v ľahu a zábale či prikrytí. Sprievodné potenie prispieva k vylučovaniu odpadových produktov látkovej premeny a pomáha tak odstraňovať únavu a podporuje zotavenie.
