Atletické cvičenia považujeme za všestranne rozvíjajú pomocou ktorých dochádza k zlepšovaní funkcie organizmu.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Atletické cvičenia považujeme za všestranne rozvíjajú pomocou ktorých dochádza k zlepšovaní funkcie organizmu. Niektoré atletické disciplíny vo veľkej miere zdokonaľujú koordináciu pohybov, iné rozvíjajú rýchlosť, silu, obratnosť. Zvlášť blahodárne pôsobí na formovanie funkcií organizmu beh na rôzne vzdialenosti.
Najmä beh na stredné a dlhé vzdialenosti vyvoláva značné zosilnenie dýchania a krvného obehu. Systematický tréning v behu podstatne zdokonaľuje reguláciu činnosti dýchacieho aparátu a srdcovo-cievneho systému. Pomalšie, ale pritom hlboké dýchanie, pomalý rytmus srdcových kontrakcií v stave svalového pokoja – to je vplyv tréningu, ktorý pomáha nahromadiť potencionálne zásoby organizmu, to je základ vysokej výkonnosti trénovaného bežca.
Veľká vitálna kapacita a ventilačná schopnosť pľúc, výkonné srdce mierne hypertrofické a so zväčšeným objemom, všetko toto zabezpečuje krytie zvýšených požiadaviek počas behu intenzívne pracujúceho organizmu. Tak napríklad sa zistilo, že prívod kyslíka dosahuje v pokoji 250-300 mililitrov, pri športovom výkone v behu, najmä v behu na dlhé vzdialenosti, zvyšuje sa v priemere na 4-5 litrov a u najlepšie trénovaných bežcov dosahuje až 6-7 litrov. V takomto prípade musia pľúca ventilovať 100-200 litrov vzduchu za minútu a srdce musí prepumpovať každú minútu 20-40 litrov krvi.
Beh na rôzne vzdialenosti a rozličnej intenzity je teda opodstatnene obľúbeným prostriedkom zvyšovania všeobecnej telesnej pripravenosti väčšiny športovcov, nezávisle od toho, akému druhu športu sa venujú. Vďaka možnosti dávkovať intenzitu a trvanie behu, je beh dostupný i deťom. Uplatnenie teda nachádza vo všetkých vekových kategóriách.
Vedecké výskumy ukazujú, že dlhoročné pestovanie behu v strednom a staršom veku pomáha zachovať vysokú pracovnú výkonnosť a oddialiť procesy starnutia. U športovcov staršieho veku, ktorí sa pravidelne venujú behu, zistilo sa v 88% prípadov iba mierne výrazné vekové zmeny srdcovo-cievneho a nervového systému. Len v 12% prípadov boli zaznamenané niektoré patologické príznaky, typické pre tento vek. Výškovo-váhový pomer u starších športovcov je oveľa priaznivejší ako u nešportujúcich. Pritom sa udržuje dostatočne vysoká úroveň svalovej sily, vitálnej kapacity pľúc, zachováva sa pohyblivosť nervovo-svalového aparátu, ktorá sa pri nedostatku telesného tréningu zákonite znižuje s vekom.
Vplyv systematického bežeckého tréningu na krvný obeh sa rovnako v staršom, ako aj mladšom veku prejavuje v spomalení rytmu srdcových kontrakcií a zosilnení kontrakčnej funkcie srdca. Zvyšovanie kapacity srdcových kontrakcií sa spája so znížením vynaloženej energie. Ekonomickejší krvný obeh a predovšetkým oveľa ekonomickejšia práca srdca nesporne napomáha zníženiu periférneho odporu, ku ktorému dochádza vplyvom tréningu (t.j. pružného napätia artérií, ktoré sa spravidla zvyšujú u vekovo starších ľudí).
Na tréningoch a pretekoch v behu (obvykle na dlhé vzdialenosti) športovci staršieho veku majú výbornú náladu a objektívne ukazovatele prispôsobenia sa organizmu značným telesným a emocionálnym zaťaženiam sú dobré.
Prirodzene, aj pri nepretržitých a systematických tréningoch s vekom sa menej alebo viac výrazne znižujú rýchlostné možnosti, preto sa zákonite zhoršujú aj športové ukazovatele.
V posledných rokoch desaťtisíce ľudí vo veku 50-65 rokov vstupujú do organizovaných „skupín zdravia“, ktoré sa zameriavajú na systematické využívanie telesných cvičení. Žiaľ tento jav sa deje skôr v susedných krajinách ako u nás. Ako príklad môžeme uviesť austrálske obyvateľstvo, kde sa behu a pohybovým aktivitám venuje v tomto veku asi 30% obyvateľstva.
Výskumy lekárov potvrdzujú vysokú hygienickú hodnotu tréningov, bez ohľadu na skutočnosť, že prevažnú väčšinu týchto nie práve mladých športovcov sprevádzajú výrazné znaky starnutia a mnohých z nich aj rozličné vekové patologické zmeny.
