Pod denným režimom rozumieme časové usporiadanie všetkých jednotlivých činností, regeneráciu a pasívny odpočinok počas dňa.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Pod denným režimom rozumieme časové usporiadanie všetkých jednotlivých činností, regeneráciu a pasívny odpočinok počas dňa. Usporiadanie denného režimu musí byť v úzkom súlade so základnými biorytmami. Biorytmicita ladí náš organizmu v rôznej dobe na určitú danú kvalitu a kvantitu činnosti. Pokiaľ chceme dosiahnuť ideálny výkon a ideálnu odpoveď celého organizmu, musíme plne rešpektovať zákony dané touto rytmickosťou.
Táto rytmickosť je charakteristická pre celý náš svet a život s ním spojený. Stačí si uvedomiť rytmický pohyb galaxií a planét, pohyb našej zeme, striedanie ročných období, striedanie nocí a dní, rytmicky pohyb molekúl a, atómov. Aj každá živá hmota má svoj rytmus, ktorého základom je začiatok, vývoj, postupná degenerácia a konečný rozpad. Pravidelné rytmy nájdeme ako v živej tak aj v neživej prírode. Všetky deje, ktoré prebiehajú v súvislosti so živou hmotou a majú rytmický charakter, voláme biorytmy.
Taktiež u človeka vidíme rytmickú aktivitu vo všetkých jeho funkciách a na všetkých úrovniach životného deja. Príkladov môžeme uviesť niekoľko. Je to napríklad telesná teplota, ktorá je najnižšia okolo 4 hodiny rannej a najvyššia okolo 16. hodiny poobede, je to rytmické kolísanie tepovej frekvencie, krvného tlaku, rytmické striedanie sekrécie tráviacich štiav, podobne ako všetkých hormónov, rytmické vyprázdňovanie prebytočných zložiek. Okrem týchto nápadných a zrejmých biorytmov máme ešte ďalšie menej nápadné prípadne úplne skryté. Stačí spomenúť denné rytmické kolísanie duševnej i telesnej výkonnosti, ale zároveň sa toto kolísanie prejavuje aj týždenné, mesačné a ročne.
Úplne spornou zostáva otázka, či tieto biorytmy sú dané od počiatku, to znamená či sú nemenne zakódované do zárodočnej hmoty a prenesené tak na všetky systémy, alebo či sa do určitého systému nejakým spôsobom zakódujú až pri postupne opakujúcom sa kontakte s vonkajším prostredím. Niektoré teórie hovoria o tzv. zakódovanom „časovači“ umiestneného niekde v centrálnom nervovom systéme. Podľa iného názoru a na základe uskutočnených experimentov je pravdepodobnejšie, že tento rytmus je len odrazom kontaktu s vonkajším prostredím a v žiadnom prípade nieje do centrálneho systému zakódovaný. Dôkazom tejto skutočnosti je to, že túto rytmickosť biologických dejov nájdeme u všetkých jedincov bez výnimky, že nepoznáme žiadneho jedinca, ktorého biorytmus by bol v rozpore s rytmickosťou vonkajšieho prostredia. Všetky ostatné funkcie znamenajú odchýlku od normálu, ktoré sú spôsobené chybným vývojom prípadne genetickou chybou kódovania v chromozómoch zárodočných bunkách.
Denný výkonnostný rytmus – je charakteristicky nasledovne: vstup do dennej aktivity začína okolo 6. hodiny rannej voľným vzostupom výkonnosti, ktorý sa medzi 9. a 11. hodinou stáva strmejšou s vrcholom medzi 11. a 12. hodinou. Po tomto vrchole dochádza k prvému dennému poklesu výkonnosti s najnižším bodom okolo 15. hodiny. Po tomto prvom dennom poklese dochádza k druhému vzostupu výkonnosti, ktorý má vrchol medzi 16. a 17. hodinou a je predzvesťou druhého denného a pomerne hlbšieho poklesu výkonnosti približne okolo 19. hodiny. Tretí najnižší vzostup výkonnosti má pomerne krátke trvanie s vrcholom okolo 21. hodiny. Od tohto obdobia nasleduje pokles, ktorý trvá až do 3. až 4. hodiny rannej, kedy začína znovu vzostup až do prvého denného vrcholu.
Týždenný výkonnostný rytmus – pri tomto rytme je charakteristický najvyšší vzostup v utorok až v stredu a maximálny pokles v piatok. Ročný výkonnostný rytmus – v mesiacoch február a marec dochádza k pozvoľnému nárastu tonusu sympatikového nervstva s vrcholom v júni. Potom nasleduje ďalšie obdobie august až september kedy narastá tonus parasymaptikového nervového systému s vrcholom v decembri až januári.