Snaha zdokonaľovať možnosti organizmu práce v aeróbnom režime, je úzko spojené s anaeróbnym prahom.
Zdroj obrázku: SXC/free
Snaha zdokonaľovať možnosti organizmu práce v aeróbnom režime, je úzko spojené s anaeróbnym prahom. Anaeróbny prah je charakterizovaný úrovňou laktátu, kedy dochádza k jeho rýchlemu vzostupu v krvi. Tento spôsob rozvoja kondície na úrovni aeróbneho prahu vedie k najlepšiemu prírastku vytrvalosti najmä aeróbnej.
Schopnosť vykonávať činnosť na anaeróbnom prahu čo najdlhšie, svedčí o dobrom rozvoji kondície. Dobre trénovaný športovci dokážu v tomto pásme pracovať niekoľko desiatok minút až hodín. Špičkoví maratónci dokážu odbehnúť takmer celý maratón na úrovni anaeróbneho prahu a len v závere ho prekročia.
V pásme anaeróbneho prahu dochádza k v organizme k nedostatočnému zásobovaniu kyslíkom, čo vedie nástupu anaeróbneho metabolizmu. Anaeróbny metabolizmus je charakteristický zvýšeným výdajom energie, zvýšenou spotrebou energie a nedostatočným zásobovaním kyslíkom. Metabolické pochody prebiehajúce v tele sú zaplavované splodinami látkovej premeny, medzi ktoré patrí predovšetkým kyselina mliečna – laktát. Predpokladom rozvoja vytrvalosti na anaeróbnom prahu je schopnosť organizmu rýchlo spracovávať splodiny látkovej premeny (laktát) a udržovať ho na prijateľnej hodnote.
Anaeróbny prah je charakterizovaný hladinou laktátu na úrovni okolo 4 mmol. Takáto hodnota sa dá u netrénovaných športovcov dosiahnuť pohybovou činnosťou, ktorá zodpovedá 40-60% Vo2max a u trénovaných sa pohybuje okolo 90% Vo2max. Z hľadiska pulzovej frekvencie je najvhodnejšie pulzové zaťaženie okolo 90% z maximálnej pulzovej frekvencie, čo zodpovedá pulzu okolo 170-180 tepov. Tieto rozdiely pulzovej frekvencie sú veľmi rozdielne a nedajú sa aplikovať rovnako u všetkých osôb. Pri znížení intenzity zaťaženia (okolo 50-60% Vo2max) sa znižujú aj pulzové hodnoty a označujú sa ako aeróbny prah.
Laktátová krivka sa v závislosti od tréningu mení, zvýšená intenzita úrovne aeróbneho a anaeróbneho prahu znamená, že anaeróbny metabolizmus sa zapája neskoršie do nahrádzania energie, čo znamená zlepšenie funkčných predpokladov strednej a dlhodobej vytrvalosti. Pri rozvoji vytrvalosti na úrovni anaeróbneho prahu, je nevyhnutný rozvoj všeobecnej vytrvalosti.