Pretože vitamíny sú vo všeobecnosti potrebné pre normálny priebeh látkovej premeny, každý vitamín má v širšom zmysle význam pre športový výkon, pretože tento záleží na látkovej premene. Nedostatok väčšiny vitamínov sa preto prejavuje najprv poklesom celkovej telesnej výkonnosti. Zvýšená metabolická aktivita športujúceho človeka si vyžaduje vo všeobecnosti aj zvýšenú potrebu vitamínov. Pri vysokohodnotnej strave športovca je zabezpečený v dostatočnom množstve aj prívod vitamínov. Okrem toho sa však vynára otázka, či možno dosiahnuť zvýšenie výkonnosti ďalším prívodom vitamínov, presahujúcim ich zvýšenú potrebu. Prakticky význam môže mať podľa nášho názoru len tiamín a kyselina askorbová, teda vitamíny B1 a C.
Význam vitamínu B1 tkvie v jeho známej úlohe pri odbúravaní uhľohydrátov, najmä pri zužitkovávaní kyseliny pyrohroznovej. Tu sa nachádza spojovací bod medzi anaeróbnym a aeróbnym odbúravaním uhľohydrátov. Silné využívanie týchto pochodov látkovej premeny, najmä pri vytrvalostných výkonoch v spojení s veľkým prívodom uhľohydrátov, spôsobuje u športovca vysokú potrebu vitamínu B1, dosahujúcu trojnásobok až štvornásobok hodnoty nešportujúceho človeka. Podľa druhu športu treba počítať so 4 až 8 mg denne. K tomu pristupuje ešte skutočnosť, že potom sa môžu strácať značné množstvá tohto vitamínu. Taký veľký nadbytok sa vo výžive nevyskytuje často. Preto považujeme za opodstatnené jeho umelé dodávanie, najmä v čase veľkého objemu tréningu. Podanie vitamínu nad jeho skutočnú potrebu na zvýšenie výkonnosti, by mohlo byť opodstatnené, prípadne len pre vitamín B1. V bezprostrednej príprave na športovú súťaž sa často značne zvyšujú dávky vitamínu B1 s cieľom zvýšiť kapacitu energetickej látkovej premeny a zlepšiť najmä vytrvalostnú výkonnosť. Okrem toho sa očakáva aj zvýšenie nervových funkcií. Takýto postup je účelný len vtedy, ak sa tým vyrovnáva jestvujúci nedostatok a sleduje sa zabezpečenie optimálnych pomerov zúžitkovania uhľohydrátov.
Podobne je to aj s vitamínom C. I keď tu nie je známa bezprostredná súvislosť s pracovnou látkovou premenou ako pri vitamíne B1, predsa sa opakujú pokusy zvýšiť športovú výkonnosť vysokými dávkami C vitamínu. Dosiahnuté výsledky obvykle nepotvrdzujú ani prísne preskúmania. Isté však je, že tvrdý tréning môže výrazne zvyšovať potrebu vitamínu C. Vieme, že najmä v zimných mesiacoch sa vyskytuje jeho nenápadný nedostatok, ktorý značne znižuje pripravenosť športovca na výkon a zapríčiňuje známu zvýšenú náklonnosť na infekciu. V období intenzívneho tréningu okrem C vitamínu v strave odporúčame navyše čistý C vitamín. Pretože ani pri vyšších dávkach sa nespozorovali škodlivé účinky, možno dennú dávku športovca v takýto prípadoch upraviť až na 500 mg denne.
Vitamín C v tabletkách, teda z umelého zdroja, organizmus nielenže slabšie využíva, ale priamo nevyužitý sa vylučuje močom. Preto nieje racionálne, aby športovci brali vo forme tabletiek veľmi vysoké dávky, niekoľkonásobne vyššie, ako je požadované množstvo.
Názor, že výkonnosť športovca sa dá zvýšiť dodaním nadbytku C vitamínu treba konečne zavrhnúť.
Takmer všetky ostatné vitamíny sa už tiež preskúšali z hľadiska možnosti zvýšenia športovej výkonnosti. Nikdy nechýbali optimistické tvrdenia. Význam a zvýšená potreba vitamínov pre športovca sú nesporné. Ale vždy znova sa ukázalo, že optimálne zásobovanie organizmu nadbytkom vitamínov neprinieslo nijaké ďalšie účinky. Predsa však je potrebné kontrolovať obsah vitamínov vo výžive športovca, aby sa ihneď zistil eventuálny nedostatok.
Okrem už spomenutých vitamínov B a C sa to týka aj vitamínu A a niacínu, ktorých potrebu športová činnosť osobitne zvyšuje.
Vždy znovu sa poukazuje, že nejde iba o bohatý prívod niektorých vitamínov, ale aj o ich vzájomný pomer. Ak sa obsah vitamínov v potrave ešte umelo zvyšuje podávaním ďalších vitamínov, odporúča sa používať viacvitamínové prípravky.
