Úsilie zdravotníckych pracovníkov zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva vychádza z viacerých štatistických ukazovateľov. Za rozhodujúci sa považuje úmrtnosť a jej...
Zdroj obrázku: SXC/free
Úsilie zdravotníckych pracovníkov zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva vychádza z viacerých štatistických ukazovateľov. Za rozhodujúci sa považuje úmrtnosť a jej príčiny.
U nás rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín, zomiera najviac ľudí na ochorenia obehového ústrojenstva. Patria k nim chronické reumatické choroby srdca, systémová arteriálna hypertenzia, akútny infarkt myokardu, ostatné formy ischemickej choroby srdca, iné formy srdcového ochorenia, cievne choroby mozgu.
Neprekvapuje preto, že nosnými programami nášho zdravotníctva, na ktoré sa zameriavajú všetky medicínske odbory, sú kardiovaskulárny a onkologický program. Telovýchovné lekárstvo sa na týchto programoch podieľa v plnej miere. Využíva všetky vedecky dokázané skutočnosti, ako i poznatky z praxe, na propagovanie a zavádzanie pohybovej aktivity do prevencie a liečby chorôb obehového ústrojenstva, najmä jeho najčastejšieho ochorenia – ischemickej choroby srdca.
Otvorene treba povedať, že doteraz sa môžeme v tejto činnosti opierať len o veľmi málo vedecky jednoznačne dokázaných poznatkov o priaznivom pôsobení pohybovej aktivity v prevencii týchto ochorení, o mechanizmoch, akými v tomto smere pohybová aktivita pôsobí. Niektoré z vedeckých prác nepotvrdili pozitívny vplyv pohybovej aktivity v prevencii týchto chorôb.
Existuje však množstvo poznatkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vytrvalostná pohybová aktivita a liečebná telesná výchova má v boji proti viacerým rizikovým faktorom chorôb obehového ústrojenstva, najmä ischemickej choroby srdca, významné miesto. Tento stav neprekvapuje. V medicíne sa nie prvý raz zisťuje priaznivé pôsobenie niektorých faktorov na predchádzanie, prípadne na zlepšenie zdravotného stavu chorých bez toho, žeby sa vedel vedecky jednoznačne objasniť mechanizmu ich pôsobenia. Aj napriek tomu sa v plnej miere využívali a využívajú.
V etiológii chorôb obehového ústrojenstva spolupôsobí viacero činiteľov. Ich stále širšie a skoršie pôsobenie sa ľudí podmieňuje terajší spôsob života, terajší životný štýl. Výživa ľudí v priemyselne vyspelých štátoch je nadmerná. Konzumuje sa neprimerané množstvo tukov. V dôsledku toho je veľa ľudí obéznych. Majú zvýšenú hladinu cholesterolu a ostatných lipidov v krvi. Podstatne častejšie sa vyskytuje cukrovka.
Dnešná populácia je vystavená mnohým stresom, s ktorými sa nevie vždy dobre vyrovnať. Ďalšími etiologickými faktormi týchto chorôb sú toxické látky. Medzi nimi je na prvom mieste fajčenie. Veľký podiel na vzniku ischemickej choroby srdca má zvýšený krvný tlak. Ďalšie práce pripisujú rozhodujúci význam pri vzniku týchto chorôb nedostatku fyzickej aktivity súčasnej populácie. Okrem týchto najzávažnejších faktorov sa uvádza rad ďalších, ako je zvýšenie hladiny kyseliny močovej, zvýšený obsah ťažkých kovov v pitnej vode, znečisťovanie ovzdušia rôznymi chemickými látkami, nedostatok vitamínov a podobne.
Niektorí lekári označujú degeneratívne choroby srdcovo-cievneho ústrojenstva ako „civilizačné“ choroby. Vedie ich k tomu ich veľký výskyt týchto ochorení v civilizovaných priemyselne vyspelých štátoch. Toto pomenovanie mnohí však odmietajú práve preto, lebo sa dáva do súvisu s civilizáciou, ktorá je výrazom ľudského pokroku. Tí, ktorí pripisujú hlavný význam pri vzniku degeneratívnych ochorení nedostatku pohybovej aktivity, ich nazývajú hypokinetickými chorobami, čiže považujú ich za choroby z nedostatku pohybu. Toto pomenovanie je i z nášho hľadiska prijateľnejšie.
Správne vykonaná pohybová aktivita vedie ľudí k zdravému životnému štýlu. Popri nahradení nedostatku pohybu znižuje, ba až odstraňuje negatívne pôsobenie ďalších etiologických faktorov, participujúcich na vzniku degeneratívnych chorôb srdcovo-cievneho systému.
