Po mnohých kritických vyjadreniach k švédskemu systému telesnej kultúry z obdobia 19. a začiatku 20. storočia, sa postupne zažal formovať nový systém,...
Zdroj obrázku: neuvedený
Po mnohých kritických vyjadreniach k švédskemu systému telesnej kultúry z obdobia 19. a začiatku 20. storočia, sa postupne zažal formovať nový systém, ktorý aplikoval nové postupy nielen vo výchove a vzdelávaní, ale preberal nové poznatky s krajín, kde telesná výchova a šport boli na vyššej úrovni. Ako príklad stačí uviesť samotnú prax, z ktorej sa začali vytrácať klasické švédske cvičenia ako napäté hrudné záklony a nadbytočné dychové cvičenia, ktoré sa začali nahrádzať športovými hrami a samotný pohyb pri cvičení sa rytmizoval.
Na základe zmodernizovaného systému telesnej kultúry sa začínajú formovať nové telovýchovné spolky. Medzi prvé patril Švédsky gymnastický zväz, ktorý vznikol už v roku 1894. Za priekopníka a zakladateľa švédskeho systému je považovaní P. H. Ling. On a taktiež jeho syn sa podieľali na formovaní tohto systému do takej podoby, že švédsky telocvik bol známy po celom svete a v nie jednej krajine sa udomácnil. Lingovci sa zameriavali predovšetkým na liečebný význam telesných cvičení, ktoré mali chrániť telo pred chorobami a tiež propagovali účinky telocviku na základe znalostí ľudského tela a životných funkcií.
P.H. Ling sa v roku 1812 stal riaditeľom Kráľovského ústredného telocvičného ústavu, kde počas pôsobenia vypracoval niekoľko významných publikácií ako napríklad „Pravidlá telocviku“ alebo „Niekoľko slov o gymnastike“. Lingov syn Hjalmar (1820-1886) sa stal priekopníkom školskej telesnej výchovy vo Švédsku a prepracoval aj metodické pokyny pre učiteľov. Všetky cvičenia rozdelil do skupín podľa veku a pohlavia. Lingová gymnastika sa postupom času dostala do tzv. švédskej dogmy, obdobia ortodoxnej švédskej gymnastiky. Toto bolo zapríčinené stereotypnosťou vyučovacích hodín a pomerne zložitosťou niektorých cvikov Forma cvičenia sa stala podstatnejšou ako cieľ cvičenia...
Je pochopiteľné, že tento stav musel niekto zmeniť. Podarilo sa to L. M. Törngrenovi (1839-1913), ktorý sa pokúsil spájať gymnastiku so športovými hrami, čím podporil modernizáciu systému. Medzi ďalších významných predstaviteľov ortodoxnej gymnastiky patril V. G. Balck (1846-1928), ktorý mal zásluhu v propagácií švédskeho systému nielen v Škandinávií , ale aj mimo nej.
Za jednu z prvých zakladateliek novošvédskeho reformovaného systému pokladajú niektorý historici Elin Falkovú (1872-1942), ktorá sa zaoberala ženskou a detskou telesnou výchovou.
Významnou udalosťou v dejinách švédskeho systému bolo usporiadanie V. olympijských hier v roku 1912 v Štokholme. Olympijské hry urýchlili reformačný proces najmä zaradením verejných gymnastických vystúpení v rámci OH, na ktorých vystúpili skupiny vedené hlavnou predstaviteľkou ženskej gymnastiky Elli Björkstenovou (1870-1941).
Špecifické miesto v reformačnom hnutí švédskeho systému má Dánsko, kde okrem Lindharta sa problematikou telesnej výchovy a zdravia zaoberal jeho spolupracovník Knud A. Knudsen (1870-1940). Knudsen sa zameral predovšetkým na výskum funkcií chrbtice a správneho držania tela u mládeže. Jednostranne však uznával zdravotnú stránku telesnej výchovy. Bol horlivým podporovateľom jednoduchej gymnastiky najznámejšieho reformátora švédskeho systému v Dánsku Nielsa Bukha (1880-1950), ktorý svoj systém utvoril už v období prvej svetovej vojny.
V tomto období začal pracovať najvýznamnejší teoretik a propagátor nového, moderného švédskeho systému Jozef Gottfried Thulin (1875-1962). Osvojil si Linthartové názory a uskutočnil prenikavé zmeny v gymnastike žien a detí. Možno konštatovať, že reformy, ktoré postihli švédsky systém v dvoch desaťročiach 20. storočia vytvorili z tohto systému najlepšiu sústavu telesných cvičení v tomto čase.
