Vznik otrokárskej spoločnosti bol podmienený výrobnými a spoločenskými zmenami v predchádzajúcom - zriadení prvotnopospolnej spoločnosti.
Zdroj obrázku: SXC/free
Vznik otrokárskej spoločnosti bol podmienený výrobnými a spoločenskými zmenami v predchádzajúcom - zriadení prvotnopospolnej spoločnosti. Zmeny v ekonomike boli základom pre zmeny v iných spoločenských oblastiach a hierarchizácií spoločnosti. Tento proces nakoniec vyústil do vzniku štátu ako triednej kategórie. Vládnucu triedu reprezentovali otrokári.
Druhá základná trieda sa zoskupovala z početných más vykorisťovanáných a úplne bezprávnych otrokov. Okrem týchto tried existovala ešte vrstva slobodných občanov. Najväčšie zoskupenia takýchto štátov vznikali na sútokoch riek s vhodnými podnebnými podmienkami. Najstaršie štátne útvary sa vyvinuli v priebehu 3. a 2. tisícročia pred naším letopočtom v Egypte, na Blízkom východe, v Indii, Číne, a v egejskej oblasti (Kréta).
Antické formy otrokárstva sa rozvinuli v Grécku a najmä v Rímskom impériu. V gréckej oblasti sa politickou nadstavbou otrokárskeho zriadenia stali mestské štáty. Najvplyvnejším gréckym štátom bola spočiatku Sparta (okolo 6. st. pnl), ktorá reprezentovala otrokársky štát s výrazným podielom telesnej prípravy. Po Sparte prevzali hegemóniu demokratické Atény, ktoré hospodárske i politicky prekonali Spartu.
Osobitnú kapitolu tvorí Rímska svetová ríša, ktorá vyrástla z pôvodného mestského štátu. Rimania sa najskôr zbavili etruskej nadvlády aby neskôr ovládli celý Apeninský polostrov a po ňom rozsiahle oblasti Stredomoria. Pomohla im k tomu aj telesná zdatnosť a rozvoj bojových schopností armády, ktorá na danú dobu prezentovala telesnú zdatnosť rozvinutú do najvyššieho možného stupňa.
Telesná kultúra a šport v starovekom Egypte
V starovekom Egypte bola telesná príprava jednou z najvýznamnejších zložiek výchovy. Veľká pozornosť sa venovala telesnej príprave gymnastickými cvičeniami (akrobacia), základným lokomóciám (beh, skákanie, hádzanie), plávaniu, zápasu šermu, pohybovým hrám a hlavne zápasu, ktorý sa stal základom telesnej prípravy. Z tohto obdobia sa zachovali mnohé pamiatky predovšetkým vo forme nástenných malieb, ktoré dokumentujú rozvoj zápasu a jednotlivých zápasníckych polôh a chmatov.
Z ďalších úpolových športov sa veľký význam prikladal k rozvoju šermu, ktorý tvoril súčasť pohybovej prípravy mládeže o čom svedčia kresby z údolia Vadi Mokatebs na Sinajskom polostrove. Medzi ďalšie telesné cvičenia patrila streľba z luku a hádzanie kópiou na cieľ. V týchto pohybových činnostiach sa usporadúvali aj poľovačky, pomocou ktorých sa osvojovala pohybová činnosť. Egyptský mladíci poľovali na vodné vtáctvo, napichávali ryby na kopiju a lovili aj pomocou bumerangu. Egypťania boli aj dobrí veslári čo je pochopiteľné zo zemepisného charakteru vzniku Egyptu.
Z gymnastických cvičení sa do pozornosti dostávali predovšetkým akrobatické cvičenia (premety a prekoty), ale aj rôzne statické polohy ako je stoj na rukách alebo stoj na hlave). Akrobatické cvičenia boli aj súčasťou tanečných prvkov egyptských tanečníc. Choreografia takýchto tancov bola nesmierne náročná na obratnosť a kĺbovú pohyblivosť, ktorú sa dalo dosiahnuť len dlhoročnou prípravou. Tento fakt svedčí o tom, že telesná príprava bola sprievodným prvkom počas celého života.
Egypťania zdôrazňovali štíhlosť a tučných ľudí označovali za hlupákov.
Jazda na koňoch a dvojkolesových bojových vozoch sa dostala do popredia až po vojnovej porážke od Hyksósov, ktorý boli známi svojou majstrovskou jazdou na koňoch a vozoch. Po tejto porážke sa jazda na koňoch a vozoch stala jednou z najrozvinutejších činností. Najväčšej obľube sa tešila v období vlády Tutmosa III (1490-1438) a Ramsesa II. (1290-1224). Po tomto období začal Egypt upadať ekonomicky aj hospodársky, čo malo vplyv aj na znížený záujmu o pohybovú činnosť. Egypt upadol a v roku 671 pred naším letopočtom ho okupovali Asýrčania.
