Fyziologickú adaptáciu obehového systému na zvýšené objemové nároky je možno rozdeliť na niekoľko časových etáp.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Fyziologickú adaptáciu obehového systému na zvýšené objemové nároky je možno rozdeliť na niekoľko časových etáp:
A. V začiatku tréninguje zníženie srdcovej frekvencie pri rovnakej záťažovej úrovni umožnená vyššia arteriovenózna diferenciácia vďaka zlepšenej svalovej mikrocirkulácii a lepšiemu využitiu kyslíka vo svalovom vlákne.
B. Po dlhšom tréningu sa zväčšuje systolický srdcový objem. Toto zväčšenie je dané zvýšením ejekčnej frakcie, teda menším zbytkovým objemom na konci systoly. Na tom sa podieľa zvýšená kontraktilita srdcového vlákna ako adaptačný prejav myokardu na zvýšené nároky.
C. Dlhodobý intenzívny tréning, zvlášť pokiaľ je začatí v mladom veku, vyvoláva aj morfologickú prestavbu srdca. Tá sa prejavuje fyziologickou hypertrofiou so zväčšovaním veľkosti a hmotnosti srdca, zväčšovaním objemu všetkých srdcových dutín a malým zhrubnutím srdcovej steny. V popredí teda stojí fyziologická regulačná dilatácia, ktorú sa dá charakterizovať týmito znakmi: veľký systolický objem aj pri zníženej myokardiálnej kontraktilite (úspora srdcovej práce), schopnosť dosahovať vysokého maximálneho srdcového objemu pri vysokej telesnej záťaži, kľudová bradykardia, malý vzostup srdcovej frekvencie pri záťaži a vysoká kyslíková transportná kapacita.
Napriek tomu však medzi trénovanými a netrénovanými nieje rozdiel v hodnotách maximálnej srdcovej frekvencie, ani v arteriovenóznej kyslíkovej deferenciácii, a tiež spotreba kyslíka pri rovnakej záťaži je u oboch skupín rovnaká.
Vzostup minútového srdcového výdaja pri stúpajúcich pracovných nárokoch je u trénovaného aj netrénovaného daný predovšetkým zrýchľovaním srdcovej frekvencie, a nie zväčšovaním srdcového objemu. Zväčšenie systolického objemu pri zmene z kľudu do svalovej práce dolnými končatinami vo vertikálnej polohe tela je u oboch skupín relatívne rovnaké. Hlavní rozdiel je teda vo veľkosti srdca a systolického srdcového objemu. U fyziologicky zväčšeného srdca sú zväčšované aj koronárne cievy, čo je predpokladom vysokej myokardiálnej perfúzie.
V periférnej cirkulácií sa tréning prejaví zmenami v distribúcií krvi. Nároky trénovaného kostrového svalstva na perfúzii sa vďaka lepšiemu využitiu krvi znižujú, a teda viacej krvi môže slúžiť pre perfúziu splanchnickej a renálnej oblasti.
Významné je zvýšenie krvného objemu a celkového množstvá hemoglobínu vplyvom tréningu.
Popísané adaptačné zmeny sprevádzajú predovšetkým telesný tréning spojený s objemovou záťažou obehového systému, teda záťažou dynamického, vytrvalostného charakteru. Iné adaptačné následky má opakovaná telesná záťaž statického charakteru o ktorých si povieme nabudúce.
