Pasívne fajčenie škodí oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo.
Zdroj obrázku: SXC/free
Pasívne fajčenie škodí oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Z novej štúdie britských lekárov vyplýva, že pasívne fajčenie zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení o 50-60%.
Autori výskumu použili na meranie účinkov inhalovaného dymu novú metódu. Tím výskumníkov z londýnskych nemocníc St. George a Royal Free sledoval počas 20 rokov 4792 mužov vo veku od 40-59 rokov, ktorí žili v spoločnej domácnosti s fajčiarom. Lekári im v krvi merali obsah kotinínu, ktorý sa vytvára v reakcii na vdychovanie dymu. Čím vyššia hladina kotinínu v krvi, tým viac škodlivého dymu osoba vystavená pasívnemu fajčeniu vdýchla.
Vedci dospeli k záveru, že muži s najvyššou koncentráciou kotinínu v krvi sú vystavení najväčšiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení. Toto riziko je o viac než 50% vyššie ako u nefajčiarov a ľudí, ktorí nie sú vystavení pasívnemu fajčeniu a je výrazne vyššie ako tvrdili doterajšie štúdie, ktoré hovorili väčšinou o 20%-nom, max. 30%-nom riziku. Britskí lekári preto s odvolaním sa na ďalšie štúdie, ktoré dokázali spojitosť medzi sekundárnym vdychovaním cigaretového dymu a rakovinou pľúc či chorobami dýchacích ciest dospeli k záveru, že pasívne fajčenie predstavuje oveľa väčšie riziko pre verejné zdravie, než sa doteraz predpokladalo.
Pozitívny vplyv zákazu fajčenia
V krajinách, ktoré zakázali fajčenie na verejných miestach, klesol počet ochorení srdca o 30 – 40%. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú zverejnil odborný časopis British Medical Journal.
Výskum v meste Helena v americkom štáte Montana odhalil, že pol roka po zavedení zákazu fajčenia na verejných miestach klesol v tunajšej nemocnici počet pacientov s infarktom až o 40%. Počet ľudí s infarktom v Helene pritom do prijatia zákazu podľa vedúceho výskumu Stantona Glatza päť rokov stúpal. A keď potom tabaková loby dosiahla zrušenie tohto zákazu, počet ochorení srdca sa opäť zvýšil. Podľa Glantza preto možno s veľkou dávkou istoty tvrdiť, že zákaz fajčenia bol skutočne hlavnou príčinou zmeny v počte chorôb srdca.
Fajčiari žijú v priemere o desať rokov kratšie
Ďalší výskum, zameraný tentoraz na pasívne fajčenie, dokázal, že nefajčiarom, ktorých partner či partnerka fajčia, hrozí o 15% väčšie riziko smrti. Fajčenie skracuje život v priemere o desať rokov, dokazuje to unikátna a rozsiahla britská štúdia, ktorú vo svojom najnovšom vydaní uverejnil odborný časopis British Medical Journal. Výsledky výskumu potvrdili aj to, že ak človek skoncuje s fajčením, riziko úmrtia na následky tohto zlozvyku klesá.
Tento výskum začal už r. 1951 a ako prvý už pred 50 rokmi potvrdil súvislosť medzi fajčením a rakovinou pľúc. Na štúdii sa zúčastnilo 35 000 lekárov, ktorí sa narodili v rokoch 1900 až 1930. Vedci počas 50 rokov pravidelne zbierali údaje o stave týchto dobrovoľníkov a zistili, že nefajčiari žijú v priemere o 10 rokov dlhšie ako celoživotní fajčiari, ktorí so svojím zlozvykom začali približne v 18 rokoch.
Štúdia však potvrdila aj to, že ak sa fajčiari vzdajú cigariet, odrazí sa to pozitívne na ich zdraví. A čím skôr tak urobia, tým lepšie. Ukázalo sa totiž, že ak s tým prestanú do tridsiatky, žijú rovnako dlho ako zarytí nefajčiari. Tí, ktorí s fajčením skončili do štyridsiatky, žijú len o rok kratšie. Ak zahodíte cigaretu po päťdesiatke, predĺžite si život o šesť rokov a po šesťdesiatke získate tri roky života.
Lekári túto štúdiu vítajú, pretože jasne demonštruje škodlivé účinky tabakových produktov. V Británii zomrelo za 50 rokov na následky fajčenia 6 miliónov ľudí a vo svete je to približne 100 miliónov.
