Stres je dnes často používaným slovom.
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Stres je dnes často používaným slovom. Argumentujeme ním síce často, ale neraz bez toho, aby nám bol jasný jeho skutočný význam. Stresom nazývame všetky komplexné reakcie nášho organizmu na nešpecifické vplyvy okolitého sveta. Existuje široká škála faktorov spôsobujúcich stres a psychológia ich označuje ak ako stresory. Stres môže byť vyvolaný strachom, bolesťou, hrôzou, preťažením, vonkajšími optickými alebo akustickými podráždeniami, chorobou, nehodou, ale aj radosťou a potešením. Reakcia tela v takýchto situáciách prebieha v troch fázach:
- Vo fáze poplachu telo robí prípravy na útok alebo útek. Srdce bije silnejšie a pulz je rýchly, svaly sa napínajú, aby boli pripravené na akciu.
- Vo fáze prispôsobenia sa počiatočné príznaky strácajú. Organizmus si zvykol na novú situáciu a vytvoril zvýšené obranné sily.
- Ak faktory, čo spôsobili stres, naďalej pôsobia, alebo sa dokonca zosilnili, nastáva fáza vyčerpania. Počas nej môžu vzniknúť vážne ochorenia. Známymi následkami bývajú bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti, ale aj závažné choroby, ako žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak, astma, alergické reakcie a hlboké depresie. V extrémnych prípadoch to môže viesť až k smrti.
Narastajúci stres našich čias má jednu základnú príčinu. Zabudli sme, že po čase aktivity musíme nášmu telu dožičiť čas pokoja a uvoľnenia. Ten, kto sa len naháňa alebo nechá naháňať a nedopraje organizmu dostatočné prestávky na harmonizovanie, pracuje na vlastnom zničení.
K výkonnostným požiadavkám na pracovisku a v rodine pristupuje permanentné preťaženie podráždeniami z okolitého sveta. Zaplavuje nás dopravný hluk, na každom rohu na nás bliká neónová reklama, vysoká rýchlosť pri jazde autom nám dvíha tlak, rádio, televízia a tlač nám denne prinášajú nepríjemné správy, krikľavé reklamy nás zvádzajú na nákupnú horúčku, nízko lietajúce lietadlá, staveniská a duniaca diskohudba útočia na naše sluchové nervy, konzumné lieky a drogy nás umelo povzbudzujú. Stresové prvky striehnu všade, nedajú sa z nášho života už odstrániť, ale môžeme sa naučiť uvedomelejšie s nimi zaobchádzať a čeliť im.
Predstavte si, že každý deň vášho života by bol úplne rovnaký ako predchádzajúci, neboli by nijaké vzruchy, nijaké novoty, nijaká radosť a ani zlosť. Samozrejme, umreli by sme od nudy, život by bol zúfalo jednotvárny.
Primálo stresu má rovnaký účinok ako jeho nadbytok. Potrebujeme určitú mieru podráždení, aby sme si vypestovali odolnosť. Aj keby bolo možné príčiny stresu z nášho života úplne odstrániť (v laboratóriách sa o to už dlhšie pokúšajú), neurobili by sme tým pre náš organizmus nič dobré.
So stresom treba žiť a treba sa naučiť s ním zaobchádzať. Neexistuje nijaká všeobecne platná miera na oživujúci alebo chorobný stres, vnímavosť i odolnosť sú individuálne. Samy si musíme stanoviť, koľko stresu vám robí dobre a kedy vás začne obťažovať. V každom prípade si zvyknite robiť prestávku na oddych. Využite víkendy pre seba, pre vlastné zdravie, vypnite, zbierajte sily. Stará životná múdrosť hovorí, že s pokoja je sila.
Hospodárte so svojimi vnútornými silami ako s domácou pokladňou, nevydávajte viac, ako máte. Nenechajte sa v nijakom prípade vohnať do stresu porovnávaniami typu „môj kolega stihne viac“ alebo „moja kolegyňa pracuje rýchlejšie a nepotrebuje toľko prestávok na oddych ako ja“.
Vaša vnútorná rovnováha vám dá rýchlo vedieť, že osobné zdravie a blaho je dôležitejšie ako pochybné názory mnohých vrstovníkov.
