Dlhodobá psychická záťaž vplýva na organizmus a spôsobujú zmeny v jeho fungovaní. Prečítajte si niečo viac o psychosomatike, veď možno ňou trpíte aj vy...
Zdroj obrázku: Dreamstime.com/databanka
Pri pohľade na svet okolo človek vidí čoraz viac chorých ľudí a narastajúce množstvo nových ochorení. Ľudia naokolo majú tendenciu zvaľovať vinu na rôzne choroboplodné zárodky, znečistené prostredie a globalizáciu, ale aj na dedičnosť, vek a iných pôvodcov svojho stavu. Pritom v určitých prípadoch môžu ľudia svoj zdravotný stav ovplyvniť. Pri vzniku ochorenia si u človeka nemožno odmyslieť jeho celkový telesný a psychický stav, jeho náladu, jeho súčasnú životnú a sociálnu situáciu. Tieto faktory na každého človeka pôsobia rôzne, napr. dieťa a starý človek má slabšie obranné mechanizmy ako človek na vrchole svojich síl. Samozrejme existujú aj rozdiely medzi ľuďmi. Jeden dokáže zvládnuť záťažovú situáciu s úsmevom na tvári, pretože ju chápe ako výzvu a iného táto situácia zrazí na kolená. Niekoho tréma pred skúškou motivuje k vyššiemu výkonu a pre iného znamená výpadok všetkého, čo sa naučil. Tieto faktory ovplyvňujú aj zdravie človeka.
“Dlhodobá psychická záťaž vplýva na organizmus a spôsobuje zmeny v jeho fungovaní.
„
Psychosomatika ako pojem má svoj pôvod v starovekej gréčtine a to z dvoch slov „
psyché“ – duša a „
soma“ – telo. Jej úlohou je skúmať vzťahy medzi týmito dvoma slovami hlavne z vplyvu psychických funkcií a pochodov na organizmus (Ponešický, 2002). Dlhodobá psychická záťaž, medzi ktorú patrí hlavne stres, burn out syndrom, rôzne interpersonálne a vnútorné konflikty, ale aj depresia a frustrácia, vplývajú na organizmus a spôsobujú zmeny v jeho fungovaní. Spolupôsobenie záťaže psychického a fyzického rázu má za následok vznik psychosomatických ochorení, ktorým sa v posledných rokoch dáva čoraz väčší dôraz a venuje sa im množstvo výskumov.
“Predpokladom človeka k ideálnemu fyzickému a psychickému stavu je spokojnosť, dostatok oddychu a aktivity, ktoré vyvolávajú pocit radosti.
„
Najčastejším psychosomatickým ochorením z tohto hľadiska je dlhodobo
zvýšený krvný tlak vysoko nad normu, esenciálna hypertenzia. Za psychosomatické ochorenie sprevádzané respiračnými poruchami je najčastejšie považovaná
bronchiálna astma. Prejavuje sa dýchavičnosťou, ktorá prichádza v záchvatoch rôzneho stupňa závažnosti. Ďalšou kategóriu sú
gastrointestinálne poruchy, ktorých prejavom sú bolesti brucha, nadúvanie a poruchy trávenia (funkčná dyspepsia) –
hnačka a
zápcha. Ďalším známym ochorením v tejto kategŕii je vredová choroba dvanástnika a žalúdka, kedy dochádza k zvýšenej činnosti dvanástnika a k zvýšenej sekrécii žalúdočnej šťavy. K endokrinologickým ochoreniam tohto druhu patrí
diabetes mellitus, ktorý sa vyznačuje hyperglykémiou pri absolútnom či relatívnom nedostatku inzulínu. Medzi metabolické poruchy sa radí
anorexia mentalis,
bulimia nervosa a niektoré formy
obezity. K psychosomatickým ochoreniam v dermatológii sa priraďuje aj
psoriáza, inak nazývaná lupienka, ktorá je druhým najčastejším kožným ochorením. To sú tie najznámejšie, je ich však podstatne viac.
Liečba
K liečbe preto patria lekárske postupy súčasne s poskytovaním psychologických a psychoterapeutických postupov. Pacientom, ktorí odmietajú vplyv psychiky na svoju chorobu, sa zo začiatku aplikujú čisto somatické liečebné postupy ako akupunktúra, fyzioterapia alebo farmakoterapia. Psychoterapia je vhodná všade tam, kde sa pacientov stav napriek dobre stanovenej somatickej diagnóze a postupu somatickej medicíny, proti očakávaniu lekárov, nelepší. Hlavným cieľom terapie je zmeniť pohľad pacienta na chorobu v smere psychologického spôsobu videnia. Stačí tu pripomenúť dobré skúsenosti s autogénnym tréningom a inými relaxačnými metodikami, ktorých nácvik ako aj nahrávky sa dajú nájsť na internete. Ďalším prostriedkom, ktorý sa môže na liečbu psychosomatických ochorení využívať, je rodinná terapia. Tento prístup sa snaží o pochopenie a liečenie psychosomatických ochorení človeka v rodinných súvislostiach.
Každý človek je do určitej miery ovplyvnený svojim sociálnym prostredím, vzťahmi s ľuďmi a to najmä v rodine, ktorá by mala predstavovať určitý druh sociálnej opory človeka.
Niekedy sa v medicíne využíva placebo efekt, ktorý je na báze viery človeka v účinnosť prostriedku, ktorý mu je podaný ako liek, napriek tomu že tento účinok postráda.
Predpokladom človeka k ideálnemu fyzickému a psychickému stavu je spokojnosť, dostatok oddychu a aktivity, ktoré vyvolávajú pocit radosti.
