Keď kradneme kvôli vzrušeniu – kleptoman nepotrebuje daný predmet, ale pocity, ktoré zažíva.
Zdroj obrázku: SXC/free
Keď kradneme kvôli vzrušeniu – kleptoman nepotrebuje daný predmet, ale pocity, ktoré zažíva.
Kleptománia je poruchou osobnosti, zlodejstvo poruchou charakteru. Asi takto by sa malo rozmýšľať pri udeľovaní trestov týmto ľuďom. Avšak je ťažko odlíšiť skutočného zlodeja od kleptomana, často ani skúsený psychológ nevie s presnosťou povedať, či dotyčná osoba trpí touto chorobou, alebo to bolo vypočítavo plánované.
Cieľom kleptomana je samotná krádež, zlodejovi ide o hodnotu ukradnutých predmetov, ktoré potrebuje buď na uspokojenie vlastných potrieb, alebo sa chce len predviesť.
Každý kto už niekedy počul o kleptománii a domnieva sa, že ľudia, ktorí sú ňou postihnutí, v jednom kuse kradnú. To však nie je pravda. „Normálne“ ľudia kradnú, aby sa zmocnili cudzích peňazí alebo vecí, ktoré im prinesú úžitok. Kleptoman však kradne aj úplné zbytočnosti. Často sú to banálne lacné predmety, ktoré nemajú žiadnu cenu, dotyčná osoba ich ani nepotrebuje a ani ďalej neponúka.
Kleptománia je síce oficiálne uznaná psychická porucha, to však neznamená, že všetci zlodeji sú kleptomanmi. Zoberme si také krádeže v obchodných domoch, ktoré pácha predovšetkým pubertálna mládež. V drvivej väčšine prípadov kradnú vopred vytypované veci, kvôli ktorým svoje lúpežné výpravy podnikajú. Na kleptomániu z nich trpí ani nie päť percent populácie. Skôr ide o to, aby sa ukázali pred kamarátmi, zadovážili si to, čo si ich rodičia nemôžu dovoliť.
Zásadný rozdiel medzi zlodejom a kleptomanom
Kleptoman: kleptománia je poruchou osobnosti. Kleptomana totiž neuspokojujú kradnuté veci, ale samotný akt kradnutia. Začína sa rozvíjať väčšinou v puberte, ale tak isto sa môže objaviť a rozvinúť aj v neskoršom veku. Je zaujímavé, že ňou trpí viac žien ako mužov.
Zlodej: zlodejstvo je poruchou charakteru. Zlodejovi samozrejme ide o hodnotu ukradnutých predmetov. Zlodeji sú spravidla muži.
Pri kleptománii sa podľa odborníkov uspokojujú sexuálne pudy, človek dosahuje sexuálne uspokojenie už pri samotnej predstave tohto činu. Vzápätí prichádza pocit hanby a viny. Takýto človek si povie, že to už nikdy neurobí, ale keď vidí v obchode nejaký predmet, myšlienkové pochody a predchádzajúce pocity viny idú bokom a ovládne ho obrovské vzrušenie. Jednoducho neodolá a danú vec si zoberie.
Zlodej tak isto pociťuje pri kradnutí adrenalín, ale pocit viny a hanby sa nedostavuje. Zlodej má svoju lúpež skoro vždy dopredu premyslenú a naplánovanú.
Skoro všetky prípady krádeží nemajú s kleptomániou nič spoločné avšak existuje. Máme prípady psychiatricky diagnostikovanej kleptománie, ktorej prejavom sú úplne nezmyselné krádeže. Takéto predmety kleptoman vôbec nepoužije, často ich vyhodí, pretože zavadzajú. Je motivovaný k činom čisto z pocitu vzrušenia a uvoľnenia vnútorného napätia. Po krádeži ho sužujú obrovské výčitky svedomia a pocit neznesiteľnej viny.
Diagnostikovaná kleptománia sa lieči na psychiatrických klinikách, pretože je nevyhnutná ochranná liečba.
Krádeže v školskom veku ešte nemusia značiť, že ide o toto ochorenie. Najčastejšie sú deti motivované túžbou vlastniť predmety, dieťa nerozmýšľa nad následkami, jednoducho chce mať daný predmet.
Znaky kleptománie
• Impulzívna krádež bez predbežného plánovania.
• Pocit veľkého vnútorného napätia v situácii, ktorá vytvára možnosť na krádež.
• Pocit blaha alebo úľavy po krádeži.
• Krádeže bez motívu zisku, hnevu, alebo pomsty.
