Počet diabetikov z roka na rok stúpa. A to nielen medzi dospelými, ale zvyšuje sa počet pacientov aj u detí. Polovica z nich nevie, že...
Zdroj obrázku: TS Server.sk
Počet diabetikov z roka na rok stúpa. A to nielen medzi dospelými, ale zvyšuje sa počet pacientov aj u detí. Polovica z nich nevie, že túto chorobu má, pretože cukrovka môže, podobne ako vysoký krvný tlak, „čušať“ celé roky bez akýchkoľvek príznakov. Dá sa to zistiť jedine vyšetrením hladiny cukru v krvi (glykémie). Cukrovka je vážna choroba. Takmer trojnásobne zvyšuje riziko srdcového ochorenia, má na svedomí polovicu všetkých amputácií končatín a štvrtinu prípadov zlyhania obličiek. Je taktiež často hlavnou príčinou slepoty.
Diabetikom sa nestanete preto, že ste milovníkom cukru. Áno, máte ho v krvi veľa, ale problém spočíva v inzulíne, hormóne, ktorý mení cukor na využiteľnú energiu. Niektorým diabetikom bunky pankreasu neprodukujú dostatok inzulínu, iní ho majú dosť, ale nefunguje tak, ako by mal.
Diabetes poznali aj minulé civilizácie – v Grécku, v Ríme, v Indii, Egypte a iných krajinách. Gréci jej hovorili diabetes mellitus, pričom mellitus znamená sladký. Už vtedy vedeli, že moč diabetika obsahuje veľa cukru. Po mnohých storočiach, okolo r. 1900, sa choroba liečila dvoma spôsobmi. Niektorí lekári boli toho názoru, že cukor vylúčený močom by sa mal nahradiť, preto predpisovali diéty s vysokým obsahom cukru, iní sa domnievali, že práve nízky príjem cukru je účinnejší. Takáto liečba však bola založená len na dohadoch, až do r. 1921, kedy Banting a Best objavili inzulín.
Diabetes nie je jednoduché ochorenie, aj keď všetci diabetici sa vyznačujú vysokou hladinou cukru v krvi. Cukrovka, ktorá sa začína v detstve alebo v období dospievania, si vždy vyžaduje inzulín a ohrozuje život. Naopak, diabetes, ktorý sa začína v dospelom veku, sa dá zvyčajne zvládnuť diétou a znížením telesnej hmotnosti aj bez inzulínu.
Základné príčiny týchto dvoch typov cukrovky sa diametrálne líšia. Imunitný systém, ktorý normálne vie rozlíšiť, čo je pre telo dobré a čo zlé, sa pri juvenilnom diabete úplne zblázni, začne útočiť proti a zabíjať bunky produkujúce inzulín v pankrease. Nikto nevie, prečo sa to jednému dieťaťu stane a inému nie. Podľa najrozšírenejšej teórie ide o prekonanú vírusovú infekciu, ktorá vysiela nesprávne signály obranným mechanizmom organizmu. Nech už je príčinou čokoľvek, výsledkom je deficit inzulínu. Cukor, ktorý tieto deti skonzumujú, sa absorbuje zo žalúdka do krvného obehu a podľa plánu sa dostáva do všetkých tkanív v tele. Ale tam sa normálne fungovanie končí. Cukor ako koncentrovaný zdroj energie zostane trčať v tkanivách, neschopný preniknúť nimi a dodať im „paliva“, pretože na to treba inzulín, ktorého však nie je dosť. Cukor teda nemá kam ísť a čo robiť, cirkuluje v krvi, až sa dostane do obličiek a vylúči sa v moči. Tkanivá, zbavené uhľohydrátov, siahnu na bielkoviny a tuky, aby sa udržali biologické procesy. Spálenie proteínu však spôsobuje svalové vyčerpanie, metabolizovanie tukov namiesto cukru vedie k nahromadeniu toxických vedľajších produktov, čo môže vyústiť do kómy a smrti. Nahrádzanie chýbajúceho inzulínu šetrí tuky a bielkoviny, predchádza komplikáciam spojeným s ich metabolizmom a zachraňuje život.
Diabetikom, ktorým choroba vypukne v strednom veku, zvyčajne po štyridsiatke, inzulín nechýba. Pankreas ho naďalej produkuje v dostatočných množstvách, ale bunky, na ktoré má pôsobiť, sa stanú voči účinkom odolné. Mnohí z týchto pacientov majú nadváhu a keď zhodia dostatok kilogramov, bunky sa stanú citlivejšími a dovolia inzulínu metabolizovať cukor v krvi. Keď sa tak stane, glykémia im poklesne bez užívania inzulínu.
Existuje ešte jeden typ cukrovky, vyskytujúci sa u mladých černochov. V jej rannom štádiu ju sprevádza dočasný nedostatok inzulínu, ale v neskorších štádiach už inzulín netreba.
